Čo môže mať poker spoločné so životom....?

Autor: Martin Gabaj | 16.12.2008 o 22:22 | Karma článku: 4,74 | Prečítané:  815x

V miestnosti sa vznáša cigarový dym. Veľmi potichu a napriek tomu sa zdá, že je hlučnejší, ako dych približne dvadsiatich ľudí, ktorí sú v miestnosti.

Z nich štyria sedia pri stole – nič nehovoria, nehýbu sa. Nemôžu – v stávke je príliš veľa. Len mlčky pozerajú striedavo do svojich kariet a na svojich protihráčov. Zrazu je toto ticho prerušené, jeden z hráčov skladá svoje karty a končí hru. Prejavy prizerajúcich ľudí sú rôzne – od tých najhlučnejších a vysmievajúcich sa, až po tie súhlasne prikyvujúce – so zlými kartami sa samozrejme hrať nedá.

Na stôl pribúda nová karta, miestnosť sa opäť zahalí do ticha. Počuť iba hlásenie zvyšujúcich sa stávok. Napätie je ešte citeľnejšie, dôležitosť správneho rozhodnutia ešte nevyhnutnejšia. Ďalší hráč skladá karty, opakuje sa situácia s vyložením novej karty na stôl. Samozrejme aj stávky sa zvýšili, už výrazne. Sú si istí svojimi kartami, blafujú?! Nastáva okamih ukázať svoje karty.... 

Predstavujete si takto nejako hru pokru? Aj ja. Napriek tomu som pred pár hodinami hral poker so skupinou mladých ľudí, ktorý zďaleka nemal takúto podobu. Väčšia časť z nás ho hrala po prvý krát. Nehralo sa nejako extra potichu, hru skôr sprevádzal smiech. „Peniazmi“ boli papierové žetóny jednej zo spoločenských hier. Kto prehral všetko čo mal, požičal si od toho, kto mal v tej chvíli najviac. A on sa nebránil, požičal – vedel, že keď bude potrebovať on, zasa niekto požičia aj jemu. Nikto nič nezískal, ale našťastie ani nestratil. Išlo predovšetkým o zábavu...  

Bol to fajn večer. Preto bolo prirodzené, že na druhý deň ráno (vlastne to bol už takmer obed, keď sme vstávali) sme tak spomínali aj udalosti posledného večera. Samozrejme, nezabudli sme spomenúť ani poker. Zaujala ma predovšetkým jedna veta z tohto nášho rozhovoru, ktorú teraz skôr parafrázujem, ako citujem: „Kto ide hrať poker, resp. ide do kasína, musí tam ísť s tým, že presne vie, koľko môže prehrať.“  

Keďže som človek svojou povahou dosť opatrný a príliš zodpovedný (teda aspoň niektorí ľudia to o mne hovoria), ešte pár mesiacov späť by som s touto vetou súhlasil. Sú však živote situácie, keď sa človek musí rozhodnúť. Aj ja som sa musel. Až na základe tohto rozhodnutia sa uvedomujem nelogickosť tejto vety. Priznám sa, že nepoznám žiadneho hráča pokru alebo človeka, ktorý by chodil do kasína a mohol by potvrdiť moje nasledujúce slová. Ale človek, ktorý ide hrať poker nemôže podľa mňa hru začínať s tým, že vie, koľko môže prehrať. V takomto prípade totižto bude hrať dovtedy, kým túto sumu neprehrá. Jeho účasť potom nemá za cieľ výhru, ale to, aby neprehral viac, ako sa rozhodol. Myslím si, že hráč, ktorý chce niečo získať, musí hrať s pevným presvedčením vo svoju výhru. Iba toto presvedčenie mu môže pomôcť niečo vyhrať. Uvedomujúc  si (alebo možno v niektorých prípadoch aj nie) riziko prehry – prehry, ktorá môže byť pri vysokých stávkach tiež vysoká.  

Na pozadí tohto sa životné rozhodnutia javia tak trocha ako poker. Človek v niektorých z nich vsádza príliš veľa. Často všetko, čo v danej chvíli má. Verí však, že mu toto riziko môže priniesť výhru – nie peňažnú, ale životnú. Životnú výhru, ktorá nevyhnutne neznamená samé chvíle radosti, šťastia a pokoja. Výhru, ktorá prinesie so sebou aj nové starosti, či trápenia. Výhru, ktorá však jeho život môže posunúť ďalej, ktorá mu môže pomôcť rásť v jeho vzťahu k Bohu, rásť v správnom prístupe v rôznych životných situáciách...  

Takže čo môže mať poker spoločné so životom? Napriek tomu, že sa v istých skutočnostiach sebe podobajú, život nikdy nebol, nie je a ani nebude hrou pokru. Život je niečo vzácnejšie, ako nejaké vyhrané alebo prehrané peniaze. Život, so všetkým čo prináša, je neopakovateľný a je pre nás predovšetkým darom.

Avšak poker mi pomohol  zamyslieť sa nad tým, prečo sa v niektorých situáciách oplatí riskovať, zamyslieť sa nad tým, prečo človek niekedy robí veci, pre ktoré sa rozhodol, veci, ktorým verí... Pomohol mi pochopiť, že človek nesmie/nemôže/nemal by (???) robiť rozhodnutia založené na neistote srdca, ktoré vopred odsudzuje na neúspech, ale vo svojich rozhodnutiach musí veriť v získanie toho, po čom túži...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Podnikajú na hranici prežitia. V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili dvaja Bratislavčania svojho tvorivého ducha i značnú časť finančných úspor.

KOMENTÁRE

Pravda a láska stoja na našej strane

Môj manžel a ja, na túto frázu si aj po vyše dvoch rokoch manželstva stále zvykám.

ŠPORT

Ramsay uzemnil aj Cháru. Nie som demokrat, tvrdí Kanaďan

Som fajn chlapík, keď hráči robia to, čo im poviem, hovorí nový tréner reprezentácie.


Už ste čítali?